Viete všetko o kyberšikane?

Niekedy aj úplne nevinná fotka, SMS-ka alebo video dokáže prerásť na kyberšikanu.
Prečítajte si o nej všetko.

Prečo sa kyberšikanou zaoberať?

Definícia šikanovania zahŕňa základné znaky, ako sú:

1. jasný úmysel ublížiť druhému

napr.: ohováranie, odhalenie súkromných faktov, fotiek, názorov, posmievanie sa, nadávanie a vylúčenie zo spoločnosti ostatných,

2. útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí (takzvaná asymetrická agresia)

3. incidenty sú opakované

jednorazová akcia sa väčšinou za šikanovanie nepovažuje,

4. nepomer síl medzi útočníkom a obeťou

táto prevaha či bezbrannosť obete môže byť skutočná alebo zdanlivá, prameniaca z osobnej sily, sebavedomia či pocitu menejcennosti jedinca alebo v prevahe skupiny.

V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s rôznymi pomenovaniami kyberšikanovania ako cyberbulling, elektronické šikanovanie, mobilné a internetové šikanovanie či elektronická agresia.

môžeme hovoriť o týchto typoch kyberšikanovania:

online provokovanie – správy s často urážlivým alebo vulgárnym textom, ktoré si žiadajú odozvu, reakciu, provokujú a chcú vtiahnuť do podobného štýlu komunikácie;

online obťažovanie – široká paleta možností, ako niekomu znepríjemniť život opakovaným posielaním emailov, fotiek, chatov, lajkov, komentárov a podobne. Agresor opakovane prezváňa mobilom, posiela nechcené správy cez mobil, preťažuje emailovú schránku správami, zasiela vírusy. Snaží sa nabúrať alebo sa priamo nabúra do profilu obete, zmení jej heslo, upravuje pôvodné správy, vydiera ju a manipuluje ňou pod zámienkou hrozby či zverejnením ďalších nevhodných fotiek a. i.;

očierňovanie/ohováranie – šírenie klebiet, hanlivých neprávd, výmyslov o obeti. Cieľom je zničiť alebo poškodiť dobré meno obete, narušiť jej vzťah s priateľmi a ľuďmi okolo nej;

online napodobňovanie – útočník sa vydáva za obeť (ak je technicky zručný), chce ju dostať do problémov. Patrí sem vypracovanie profilov či krádež identity, vytvorenie webstránky, blogu, kde sa robia žarty z obete, šíria sa o nej nepravdy a často sa v jej mene ubližuje ostatným. Za tým všetkým sa neraz skrýva snaha spôsobiť obeti problémy;

odhaľovanie – môže ísť o onlinové zverejnenie fotiek, obrázkov, videí, často kompromitujúcich či intímnych. Agresor sa snaží o získavanie osobných, súkromných údajov a ich následné zneužitie; vylúčenie z online skupiny – to, čo je v reálnom svete pre mladých ľudí nepredstaviteľné a ťažko zvládnuteľné, sa stane v online svete. Ide o zámerné a hrubé vyčlenenie obete. Nedovolia jej vstup do chatovacích miestností, jej meno chýba v zozname priateľov, ignorujú ju v diskusiách a, samozrejme, všetci jej dajú pocítiť, že je nevítaná;

prenasledovanie/cyberstalking – častou formou prenasledovania je neustále, obťažujúce zasielania vírusov, spamov, hromadných správ. Horšie je prenasledovanie, ktoré vznikne so záujmom/láskou k obeti a jeho cieľom je viac spoznať či získať si objekt. Robí sa to kontrolou jej emailov, profilov, stopuje sa jej komunikácia, prenasledovateľ sa rovnako môže zamerať na ľudí okolo obete. Vytvára si databázu a dotvára ju fotením objektu.

kyberšikanovanie sa môže realizovať formou:

− rýchlych správ a emailov,

− blogov/internetových denníkov plných autorových názorov, postrehov s cieľom ponížiť, poškodiť či vystrašiť obeť,

− fotografií, obrázkov a videí, ktoré urážajú, ponižujú a zosmiešňujú človeka, − internetových ankiet, kde sú otázky alebo výzvy na útok na vybranú obeť,

− lajkovaním, pri ktorom spolužiaci, kamaráti a rôzni iní ľudia vidia zverejnený škodlivý obsah a začnú ho lajkovať,

Ak sú komentáre nenávistné, urážajúce, vulgárne a pod., ich autori nimi síce vyjadrujú svoj názor, ale zároveň sa tak nepriamo stávajú spoluúčastníkmi šikany. Ten, komu je šikanovanie „určené“, si často nemusí zapamätať, kto konkrétne lajkoval, ale pamätá si počet.

− happy slapping alebo „fackovanie pre zábavu“ a jeho zdieľanie na internete,

− outing alebo zdieľanie intímnych chvíľ obete na internete.

Prevencia = ako sa chrániť či brániť deti a mladých ľudí Je ťažké prisľúbiť dieťaťu 100% ochranu, ako rodičia či učitelia však môžeme:

  • poradiť obeti, aby sa vyhla potenciálnym nebezpečenstvám,
  • zariadiť pre obeť bezpečnejšie miesta, zóny na internete,
  • poradiť obeti konkrétne osoby, na ktoré sa môže obrátiť, ako sú rodič, súrodenec pre emocionálnu podporu alebo učiteľ informatiky pre technickú podporu,
  • presvedčiť dieťa, aby oznámilo, keď sa ho útočník pokúsi opäť šikanovať.Ak nám to nepovie, nevieme mu pomôcť!

Ako riešiť kyberšikanovanie?

1. v podmienkach školy

Myslíte si, že internet je verejným miestom a škola s ním nemá nič spoločné? Alebo je miestom, kde zodpovednosť za činy detí nesú len rodičia? Má sa škola zapojiť a riešiť to, čo sa deje v elektronickom svete detí? Ak sa chcete zapojiť a riešiť správanie detí z vašej triedy a školy, pomôže vám, keď máte vopred pripravený postup.

Postup je nasledovný:

1. Sadnite si osamote s obeťou alebo obeťami – nech napíšu, čo sa stalo, a ak chcú, môže mladšie dieťa nakresliť aj obrázok.

2. Skúste odhaliť agresora. Sadnite si s ním, s každým zvlášť, ak sú partia, nech napíšu, čo sa stalo.

3. Dohodnite sa osamote s každým členom partie/útočníkom. Povedzte mu, čo očakávate, a prediskutujte, ako porušil zásady správania na internete a v čom spočívala jeho kyberšikana.

4. Sadnite si s celou partiou ako skupinou a vyzvite každého zúčastneného, nech povie, čo ste individuálne prediskutovali.

5. Pripravte deti na stretnutie s ich vrstovníckou skupinou: „Čo budete hovoriť, čo napíšete na internete, keď odtiaľto odídete?“ Aby ste predišli tomu, že ich nevhodné správanie pochopí skupina ako „hrdinstvo“.

6. Nech sa rozhodnú akokoľvek, znovu im zdôraznite, že pri šikanovaní kohokoľvek leží zodpovednosť na všetkých – neexistujú nevinní diváci.

7. Pohovorte si s rodičmi zúčastnených (obetí aj útočníka) samostatne, ukážte im, čo deti urobili a ako prípad popísali.

8. Veďte si o šikanovaní záznamy so všetkými popismi od detí a prijatými závermi, príp. postihmi či trestmi.

9. Naučte obete obranné stratégie.

10. Neuznávajte falošné výhovorky: šikanovanie bola „nehoda“, bola to „iba sranda“, všetci sa pobavili, bola to „hra“.

11. Zavolajte odborníkov na kyberšikanovanie (psychológa, policajta) a otvorte diskusiu s celou skupinou detí.

12. Preventívne buďte aktívni aj v iných triedach, zapájaním detí do seminárov o vhodnom správaní na internete a rizikách, napr. seminár Internetove-deti (kontakt na www.e-deti.sk). 

Prekážky pri vyšetrovaní

Do skrytého sveta skupiny a jej virtuálneho života je možné len veľmi ťažko preniknúť. Odhaleniu šikanovania totiž z rozličných dôvodov bránia všetci účastníci.

Musíme počítať s nasledujúcimi fenoménmi:

  • od obete možno len ťažko získať podrobnejšie a objektívne informácie,
  • agresori neraz úporne a vynaliezavo klamú,
  • používajú falošných svedkov a nútia obete ku klamstvu,
  • zásadnou chybou je bezprostredné konfrontovanie agresora s obeťou v reálnom živote,
  • pre ostatných členov skupiny je príznačný strach vypovedať, pretože to chápu ako „bonzovanie, žalovanie či podraz“.

2. v podmienkach rodiny

Keď ako rodič zistíte, že je vaše dieťa kyberšikanované, musíte to zobrať vážne a stáť pri ňom.

Odporúčame nasledujúce kroky:

  • ukončite komunikáciu s agresorom – neodpovedajte, nereagujte, nesnažte sa útok vrátiť, prípadne sa dohodnúť,
  • zamedzte agresorovi prístup k dieťaťu, zablokujte útočníkovi prístup k účtu počítača alebo telefónnemu číslu, ak treba, skontaktujte poskytovateľa služby,
  • uchovajte dôkazy – vytlačte/uložte si aj emaily, textové správy (napr. pomocou klávesy Print Screen, je vpravo vedľa klávesy F12, zoberte aktuálny náhľad internetovej stránky a pomocou skratky Ctrl + V vložte napr. do dokumentu vo Worde),
  • oznámte útok, ak máte dojem, že je to nevyhnutné, obráťte sa na odborníkov a špecializované inštitúcie (psychológov, Linku detskej istoty 16 111, políciu).Je dôležité nájsť špecialistu na kyberšikanu a dohodnúť sa na konkrétnej pomoci pre vás aj dieťa. Ďalšie informácie nájdete na www.e-deti.sk.

Kyberšikana je v súčasnosti veľmi častým javom a nie vždy si uvedomujeme, že ide o obťažovanie alebo ubližovanie druhému. V nasledujúcom pracovnom liste je príbeh Petra a Tibora. Je rozdelený na časti, po ktorých nasledujú otázky pre vašich žiakov. Prečítajte deťom vždy jednu časť a potom im položte prislúchajúce otázky. Odpovede budú deti písať na papier, ktorý dostanú. Keď napíšu odpovede na jednotlivé otázky, skúste o nich spoločne diskutovať. Takto pokračujte až do konca príbehu. Najlepšie bude, keď si dieťa najskôr napíše svoju odpoveď a až potom bude nasledovať diskusia, aby nebolo ovplyvnené a dozvedelo sa niečo o sebe.

 

Zdieľajte tento článok

Stiahnite si cvičenie ako .pdf

Odporúčané články

10 zásad pre dobré „technologické rodičovstvo“
Rodičia aj deti trávia na internete v dnešnej dobe pomerne veľa času. Naučte svoje deti objavovať internet bezpečne a osvojte si spoločne 10 zásad pre dobré technologické rodičovstvo.
Hrajte sa spolu s deťmi

Kooperatívne hry, ktoré môže hrať rodič s dieťaťom.

Deti na sociálnych sieťach – odporúčania pre rodičov

8 odporúčaní pre rodičov, ktorí púšťajú deti na sociálne siete.